VEDIE KRESŤANA DUCH JEŽIŠA KRISTA 

ALEBO POZEMSKÝ ZBOR ĽUDÍ?

SLOVO NA ÚVOD
Človek, ako tvor nedokonalý, slabý a mnohorazy neistý vo svojom živote, premýšľaní a chápaní je tvorom náchylným k tomu, aby sa nechal viesť. História pozná mnoho situácií, kedy sa ľudia nechali viesť druhými ľudmi a nedopadlo to dobre, alebo dopadlo to veľmi zle. Z môjho pohľadu chápem, že pre hľadajúceho a veriaceho človeka je systém viery, náboženstvo či spoločenstvo - možnosť a miesto, kde správne uctievať Boha, mimoriadne lákavé. Náboženská, duchovná oblasť je mimoriadne zaujímavá téma pre ľudí, ktorí hľadajú to, kam patriť, hľadajú zmysel života a odpovede na svoje otázky. Moja otázka však je:
Potrebuje veriaci človek pozemský zbor ľudí, ktorý ho má viesť, alebo by ho mal viesť Duch Ježiša Krista?
Budem rád, keď odpovede nájdeme spoločne. Rozoberiem tak svedkov Jehovu, ako aj iné náboženstvá, ktoré majú podobný systém, ako uvedené spoločenstvo.

SITUÁCIA V SPOLOČENSTVE SVEDKOV JEHOVU
V životoch svedkov Jehovových je priam až zdrvujúcou autoritou pozemský, kolektívny orgán, ktorý sa volá Vedúci zbor. Je poskladaný z tých ľudí, ktorý sa pokladajú za členov triedy 144.000 a uplatňujú autoritu v dobe Nového Zákona nad nimi ako novozákonnými veriacimi. Veľmi úprimne verím, že tento zbor ľudí je v mysliach veriacich pokladaný za samotného Boha, ktorý k nim hovorí, vyučuje ich a kázni prostredníctvom svojich pozemských úst a to členov Vedúce Zboru Svedkov Jehovových. Tento pozemský, autoritatívny zbor sa stal zbožštenou spoločnosťou ľudí, ktorých jediných vedie Boh a jeho Duch, iba oni sú Kristovi bratia a preto majú povinnosť a právo vyučovať druhých ľudí o Bohu. Ktokoľvek nepočúva tento zbor, nepočúva Boha samotného. Vo veľmi miernom duchu sa nesú tieto slová z knihy "Boha uctievaj", kde v 14. kapitole v 15. odseku sa dočítame toto:
"Svojou lojálnosťou Jehovovej organizácii dokazujeme, že naším Bohom je Jehova a že sme zjednotený v jeho uctievaní."

Byť "lojálny Jehovovej organizácii" v praxi znamená byť lojálny jeho ústrednému Vedúcemu zboru, byť poslušný, prijímať to, čo vyučuje o Bohu, Ježišovi Kristovi a Písme a verne vykonávať stanovené činnosti.

SITUÁCIA V NIEKTORÝCH INÝCH NÁBOŽENSTVÁCH
Tiež veľmi úprimne verím a aj vidím, že vo väčších náboženstvách, spoločenstvách či cirkvách sa podobné zbory vedúcich pracovníkov, či vládnucich jednotlivcov, ktorí panujú nad svojím stádom, alebo svojou cirkvou, vyskytujú. Či už vo väčšej miere, alebo menšej, je individuálne. Tiež verím, že existujú cirkvi a zbory, ktoré vykazujú minimálne organizačné a náukové defekty a sú z hľadiska slobody a Písma do veľkej miery slobodné. Čo majú však všetky tieto spolky s "ústredným vedením", o ktorých píšem, viac menej spoločné? Čo je medzi nimi takým spoločným javom? Spoločne so svedkami Jehovu sú na nich viditeľné rôzne črty a to napríklad:
• vyhlasujú že sú vybratí Bohom a sú nástupci Ježiša Krista
• vyhlasujú sa a sú pokladaní za hovorcov nebeského Boha
• pristupuje sa k nim až božskou úctou, stávajú sa modlami
• všetko, čo hovoria a konajú sú slovami a činmi Boha
• ich autorita presahuje Nový Zákon a učenie Ježiša Krista či apoštolov
• ich zbor, cirkev, náboženstvo, spoločenstvo je to jediné pravé
• vytvorili pozemský cirkevný systém nepodobajúci sa na kresťanské bratstvo 1. storočia
• voči ostatným veriacim sa stavajú sa do pozície: my-oni, svetlo-tma, čierne-biele, žijú v pravde-žijú v blude, s nami-proti nám

KTO STAVIA KRESŤANOV DO VZÁJOMNEJ POZÍCIE BOJA JE  S E K T Á R
Je veľa zmierlivých, skutočných, pravých kresťanov - to je neomylná pravda, ktorú treba vysloviť. Kresťanov, ktorí sa hlásia ku Kristovi je však veľa a ktokoľvek z nich ide ďalej a nie je zmierlivý, ten postaví otázku kresťanstva telesne a to spôsobom dobre známym - spôsobom bigotným. Taký človek stavia otázku tak: ja som kresťan, lebo patrím tu, do mojej - vyvolenej - cirkvi a ty nie si kresťan, lebo nepatríš ku mne, ale patríš tam (k inej cirkvi, či opozícii v mojej cirkvi), alebo nepatríš nikde - kto však postaví otázku tak, že ja som kresťan, lebo som pokrstený tu a iba vedenie, náuky a tradícia mojej cirkvi je to jediné, ktoré učí neomylnú pravdu o Bohu a Kristovi - taký človek prestáva byť kresťanom, ale stavia sa do pozície sudcu, upriamuje pozornosť na seba a stáva sa  s e k t á r o m. Do veľkej miery je vedený pozemskými vecami, pozemskými pohľadmi a názormi. Stáva sa človekom, ktorý nehľadí na "to, čo je neviditeľné", ale na to, čo vidí, prestáva vidieť to, "čo je večné". /2. Korinťanom 4:18 EP/

KRISTUS NEPRIŠIEL ZALOŽIŤ SPOLOČENSTVO SEKTÁROV ČI NÁBOŽENSTVO
Naproti tomu, aký bol Kristus? Prečo prišiel? Aby založil sektu vyvyšujúcich sa, pyšných ľudi? Nie. Ježiš Kristus prišiel, aby založil    z b o r  s v o j i c h  b r a t o v  a  s e s t i e r, tých všetkých, ktorí v neho od jeho smrti do dnešných dní uveria a preto vyslovil tieto slová:
"Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia." Matúš 23:8 SEVP

KRISTOV ZBOR JE SPOLOČENSTVO BRATOV A SESTIER, ZBOR KTORÝ NEMÁ HRANICE ANI POZEMSKÉ VEDENIE
Takýto bol Kristus. Prišiel a založil celosvetové "bratstvo", počas celej doby vedie zbor svojich nasledovníkov. Všetci títo kresťania sú navzájom "bratmi", nech by boli v akomkoľvek cirkevnom zoskupení. Jeden je "Majster" a to Kristus Ježiš. V prípade vyššie spomenutých, do svojej cirkvi zahľadených ľudí, sa však postupne stáva to, že túto jasnú pravdu Božieho Slova, toto Kristove a tiež apoštolské učenie svojím postojom prestanú chápať a prestanú byť "bratmi" všetkých ostatných kresťanov. Stanú sa:
• "bratmi" svojich bratov
•  nasledovníkmi svojho systému, svojej sekty, cirkvi, či náboženstva
Tým, kto ich vedie, už nieje Kristus, ani Boží Duch, ani bratská láska ku všetkým kresťanom celej zeme, ale vedie ich:
• súbor náuk, presvedčení a tradícií
• vedie ich vedenie spoločenstva a jeho dogmy
• vedie ich tradícia a história spoločenstva
• vedú ich zbožštení ľudia a v skutočnosti ich vedie už ich vlastné telo

DAŤ SA VIESŤ ĽUĎMI ZNAMENÁ DAŤ SA VIESŤ SVOJÍM TELOM
Z takéhoto človeka sa postupne stáva človek pyšný, nadradený ostatným, a tým telesný. Začína myslieť telom a konať veci tela, aj keď si to vôbec nemusí myslieť alebo uvedomovať. To, čo robí, cíti, hovorí a verí sú v skutočnosti skutky tela, a to: modlárstvo, nepriateľstvá, sekty. Tak, ako píše Galaťanom 5:16, 19, 20:
"Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela." Galaťanom 5:16  ROH
"A zjavné sú skutky tela: ...modlářství, čarování, nepřátelství, svárlivost, nevraživost, zloba, soupeřivost, roztržky, sekty..." Galaťanom 5:19,20  B21

Dať sa bezvýhradne, bigotne viesť ľuďmi, systémami a organizáciami - a povýšiť ich na božskú úroveň - to je modlárstvo. Je to postoj obdivovania a uctievania starozákonného zlatého teľaťa pri vrchu Sinaj v dobe Nového Zákona. Dať sa bezvýhradne, zaslepene viesť ľuďmi a pozemskými zbormi, či jednotlivcami sediacimi na napríklad Petrovom stolci, či v Amerike znamená vzdať sa seba a tým vzdať sa Krista a toho, čo pre mňa on, ako Boží Syn, vykonal, čo spôsobil, kam ma voviedol a kým vlastne vďaka nemu a) som, alebo b) môžem byť. Človek, ktorý to tak urobí, je telesný, je vedený svojím telom a Pavol o takých ľuďoch hovorí, že "nevojdu do Božieho kráľovstva". Preto je namieste prechovávať vyrovnaný názor na vrcholové predstavenstvo tých, ktorý vedú akékoľvek spoločenstvo. Dovoliť samému sebe pozerať sa na nich inak, ako vyrovnane nesie so sebou vážne riziko, že tým urazíme Ježiša Krista, ako nášho Pána a Záchrancu a jeho Otca, ako aj nášho Otca:
"A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach." Matúš 23:9 ROH

Stať sa však v našom živote môže všeličo a môžeme prekonať a zažiť rôzne obdobia viery, aj obdobie viery v ľudí a pozemské vedenie. Preto je namieste ďalšia otázka: Ak sa tak už stalo, tak...

...PREČO A KDE SA STRATIL  J E Ž I Š  K R I S T U S ?
Keď písal apoštol Pavol list do Korintu, písal korinťanom takto:
"Rozhodol som sa totiž, že kým budem u vás, nechcem o ničom inom hovoriť, iba o Kristovi a jeho smrti na kríži." 1. Korinťanom 2:2 NPK

Áno, buďme takí kresťania aj my. Nepoznajme nič iné, iba Ježiša Krista, "toho ukrižovaného". /B21/ Ježiš Kristus bol pre Pavla vzorom v jeho liste. Bol vzorom a Pánom v jeho živote. Bol usmerňujúcou živou silou v jeho celom živote od obrátenia. A tak aj my, Ježiš Kristus, jeho Duch a  N o v ý  Z á k o n  n á š h o  s r d c a  prostredníctvom neho je to jediné, čo nás ako kresťanov v skutočnosti vedie. Ježiš Kristus je jediná dokonalá a nesmrteľná bytosť vo Vesmíre, ktorá bola na zemi, ako človek a porazila hriech. V skutočnosti si musíme uvedomiť, že Ježiš Kristus je tým, kto nás vykúpil z hriechu, z odsúdenia Bohom a on jediný má na nás preto p r á v o. Krstom do neho, do Ježiša Krista, sme "ožili Bohu". /Rimanom 6:11/ Stali sme sa jeho majetkom a "novým stvorením" a nemáme už byť "otrokmi ľudi":
"Ak niekto odovzdal svoj život Kristovi, stal sa novým stvorením. Čo bolo predtým, pominulo, začalo sa niečo celkom nové." 2. Korinťanom 5:17 NPK
"Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí!" 1. Korinťanom 7:23 EP

Ako kresťania sme slobodní, sme "nové stvorenie" v Ježišovi Kristovi a "draho sme boli kúpení", aby sme takými mohli byť. Nikto z ľudí, organizácií ani náboženstiev nemá právo na človeka, na kresťana, na Božie vlastníctvo. Nijaký systém, nijakí ľudia za nikoho z nás nezomreli. Kristus je tým, kto zomrel a kto má právo na nás. Vari nevieme, že:
"Kto sa však oddáva Pánovi, je s ním jeden Duch." 1. Korinťanom 6:17 EP

ODDAŤ SA PÁNOVI ZNAMENÁ PRESTAŤ VNÍMAŤ ČOKOĽVEK INÉ AKO PRVORADÉ
Spojiť sa s Ježišom Kristom znamená vidieť iba jeho. Vidieť jeho vzor, jeho život, jeho obeť, jeho postoje, to, čo pre nás vydobyl a dosiahol, vidieť to, kam nás povolal - znamená to vidieť Písmo v celej nádhere v ktorej v skutočnosti je, vidieť celé apoštolské učenie ako jediné zvrchované učenie v našom živote. Boh, Kristus, apoštoli a potom dlho prestávka. Ďaleko za tým sú ľudia, cirkvi, náboženstvá a spoločnosti. Kristus ani svojím odchodom na nás nezabudol a nenechal nás samých - v jeho mene nám dal Otcom zoslať svojho  D u c h a, U t e š i t e ľ a, P o m o c n í k a  a  R a d c u, vodítko v našom živote, aby sme zostali presne v jeho šľapajách a neodbočili, presne tak, ako sľúbil v Jánovi 14:16,17. Pavol to vo svojom liste potvrdzuje:
"A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?" 1. Korinťanom 6:19 EP

NOVÝ ZÁKON UČÍ, ŽE KRESŤAN JE VEDENÝ DUCHOM KRISTA 
♦ "kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho" ...Rimanom 8:9b RKC
♦ "lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia" ...Rimanom 8:14 EP
♦ "oživí aj vaše smrteľné telá skrze Ducha, ktorý prebýva vo vás" ...Rimanom 8:11 RKC
♦ "dajte sa viesť Duchom svätým, tak nepodľahnete svojím sebeckým túžbam" ...Galaťanom 5:16 NPK
♦ "on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do srdca závdavok Ducha" ...2. Korinťanom 1:22 RKC
♦ "litera zabíja, ale Duch dáva život" ...2. Korinťanom 3:6 NPK

KRESŤAN PRIJÍMA SVOJOU VIEROU POMAZANIE, KTORÉ HO V Y U Č U J E
"No vo vás ostáva pomazanie, ktoré ste od neho prijali, a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale pretože vás jeho pomazanie o všetkom poúča a je pravdivé, nie lživé — zostávajte v ňom, ako vás poučilo." 1. Jána 2:27 EP

Ježiš Kristus dáva "pomazanie", alebo "zasvätenie" svojim nasledovníkom, svojmu ľudu, kresťanom, ktorí sú kresťanmi v srdci a toto zasvätenie od Krista nás "všetkému učí" a "je pravdivé". Už pred svojou smrťou sľúbil apoštolom, že im Boh namiesto neho zošle svätého Ducha, "Ducha pravdy", ktorý im dá porozumieť tomu, čo sám učil. /Ján 14:26/ Tento istý Duch je zosielaný k tomu, aby nás viedol a pomohol nám správne chápať Písmo - to, čo Ježiš učil a vykonal a čo apoštolovia obšírne vysvetlili vo svojich listoch, pretože v skutočnosti iba Ježiš jediným "Vodcom" a "Rabbim", teda "Učiteľom", kresťanov. Iba on a jeho Duch
♣ vedie jeho nasledovníkov
♣ vyučuje, pripomína, vysvetľuje obsah Nového Zákona
♣ spôsobuje, že človek sa mení z človeka telesného na človeka duchovného
♣ prichádza do ľudských sŕdc a mení ich z "kamenných" na "mäsité"
A tým, ktorý mu uveria a dávajú sa ním viesť, hovorí vlastne toto:
"Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou." Zjavenie 3:20 RKC

OTVORME KRISTOVI DVERE SVOJHO SRDCA A ON S NAMI BUDE VEČNE STOLOVAŤ
Preto je dôležité počas svojho života počuť Krista prichádzať... Je dôležité nežiť pre seba v svojom svete. Treba počuť Krista. Počuť ho klopať a následne mu otvoriť. On príde a bude s nami stolovať. Večne stolovať. Áno, je veľmi dôležité už počas svojho pozemského života svojou vierou v neho stále ostať pri stole s ním, lebo len on "má slová večného života". Až potom, ďaleko za ním a za stolovaním s ním pri stole, je členstvo v cirkvi, zbore, spoločenstve, organizácii a aj to len veľmi krehké, jemné a nevzbudzujúce neslobodu, otroctvo, oddanosť viditeľnej cirkvi, alebo bezvýhradnú poslušnosť. Kresťan totiž patrí
♦ v prvom a bezvýhradnom rade Kristovi
♦ je ním vykúpený, spojený, živý a je Ním vedený
Preto nie je nutné dať sa celoživotne a bezvýhradne viesť pozemskými učiteľmi, ani na nich pozerať ako na zástupcov Boha na zemi a nebodaj si z nich robiť modlu, nie - jediné čo kresťan potrebuje je Kristus, dať sa ním viesť, jeho Duchom, jeho učením, jeho životom a celým Novým Zákonom. Tak žime, ako vyjadril Peter:
"Tu sa Ježiš obrátil k dvanástim najbližším učeníkom a spýtal sa ich: „Aj vy ma chcete opustiť?“
Šimon Peter odpovedal za všetkých: „Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život.
My sme uverili, aj poznali, že si Kristus, Boží Syn.“ Ján 6:67-69 NPK